Marek Zákopčan

  • 22. 9. 2018

Poviedky nikdy neboli mojou šálkou kávy. Obľubujem rozsiahlejšie príbehy, kde sa môžete dokonale zžiť s postavami, a nemusíte čeliť náhlemu koncu vo chvíli, keď im začnete prichádzať na chuť. Lenže Tom Hanks je priveľkým lákadlom, aby sa dal len tak obísť, a navyše som na jeho zbierku počúval pochvalné slová z viacerých strán. Neobvyklému typu, súboru sedemnástich obrazov zo života pestrej[...] Pokračovať v čítaní  

Recenzované knihy:

Neobvyklý typ (něco málo povídek) (Tom Hanks)

  • 22. 9. 2018

S Tamarou McKinley trávim knižné chvíle už bezmála desať rokov a teším sa na každý jej nový román. Najviac mám v obľube príbehy z Austrálie, pretože sa vyznačujú dobrodružstvom a neopozeraným prostredím. I keď ani jej historické romány zasadené do európskych krajín nie sú na zahodenie. Vo Vábení ostrova sa spájajú oba faktory vďaka strastiplnej mladosti hlavnej postavy a jej retrospektívnemu[...] Pokračovať v čítaní  

Recenzované knihy:

Vábenie ostrova (Tamara McKinley)

  • 15. 9. 2018

Napísať kvalitný špionážny román je podľa mňa veľmi náročné. Ide o špecifický žáner, kde sa vyskytuje množstvo detailov, na ktoré striehnu pozorné oči čitateľov. Spisovatelia si musia dávať pozor, aby sa nepomýlili v politických súvislostiach, reáliách krajín či údajoch o zbraniach. Adam Brookes sa navyše pustil do zobrazenia pomerov vnútri cudzích štátov, čím si na seba uplietol ešte väčší[...] Pokračovať v čítaní  

Recenzované knihy:

Hry špionů (Adam Brookes)

  • 10. 9. 2018

Martina Monošová sa svojim čitateľom prihovára po krátkej pauze, a to vo veľkom štýle. Od spoločensky ladených súčasných románov sa presunula do začiatku novoveku a prináša príbeh z Francúzska, ktoré najmä ženské osadenstvo nenechá chladným. Keďže som čítal väčšinu jej predošlej tvorby, trúfam si povedať, že táto zmena jej prospela. Nielen preto, že historických románov je u nás ako šafranu,[...] Pokračovať v čítaní  

Recenzované knihy:

Ples u vojvodkyne (Martina Monošová)