Štyridsať rokov v tajných službách

A.A. Zdanovič V.S. Izmozik
Premedia • 2017

Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klama...ľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života. Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle. Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického. Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L. N. Tolstého. Aj z tohto dôvodu – a údajne aj na radu Svetozára Hurbana-Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu. Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil. O návrate domov uvažoval len raz, keď sa moci ujali boľševici, tí však mali s jeho vedomosťami iné plány. Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov, v „čiernom kabinete“, kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti – ovládal všetky slovanské, väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny, ako aj umelé esperanto či volapük. Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ, viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume, slúžil v „Tajnej kancelárii“ pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest. Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže, niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch.
Viac

akcia Obľúbená séria Odporúčam Prekvapenie Reviews

Mám rád biografie, najmä také, ktoré reflektujú historickú dobu a nevyhýbajú sa ani súkromiu a charakterovým vlastnostiam skúmanej osobnosti. Nie bulvár, ale normálny pohľad na určitú osobnosť, teda na to, čím sa zapísala nielen do dejín, ale aj do pamätí svojich súčasníkov.

Čítať ďalej
Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života. Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle. Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického. Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L. N. Tolstého. Aj z tohto dôvodu – a údajne aj na radu Svetozára Hurbana-Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu. Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil. O návrate domov uvažoval len raz, keď sa moci ujali boľševici, tí však mali s jeho vedomosťami iné plány. Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov, v „čiernom kabinete“, kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti – ovládal všetky slovanské, väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny, ako aj umelé esperanto či volapük. Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ, viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume, slúžil v „Tajnej kancelárii“ pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest. Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže, niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch.

Mohlo by sa vám páčiť