Občas si kladiem tieto otázky: Prečo Škandinávia dominuje v žánroch ako sú detektívka a krimi? Čo je vlastne príčinou ich celosvetového úspechu? Prečo dobré detektívky nevznikajú aj na Slovensku? Priznám sa, ani na jednu z týchto otázok nemám žiadnu relevantnú odpoveď, hoci občas dobré detektívky vznikajú aj na Slovensku. Pokračovať v čítaní
Pri výklade dejín sa iba ťažko dá aplikovať hypotetická metóda ich výkladu: čo by bolo keby? O to viac sa však dá s dejinami pohrať v prozaickej tvorbe, pričom tvorivý autor s dobrou fantáziou dokáže vytvoriť alternatívne dejiny pre akéhokoľvek historické obdobie. V roku 1998 sa to podarilo Igorovi Otčenášovi. V roku stého výročia úmrtia M.R. Štefánika sa s novodobými dejinami Slovákov pohral[...] Pokračovať v čítaní
Svet sa za ostatné storočie zásadne zmenil, ale väčšina západniarov si napriek tomu o jeho zvyšku myslí, neaktuálne veci. Vo svojej knihe Moc faktov to uvádza Hans Rosling (1948–2017). Tvrdí, že väčšinu sveta stále vnímame ako rozvojovú, s nízkou úrovňou života, teda veľmi zaostalé miesto s vysokou úmrtnosťou. Opak je však pravdou. Pokračovať v čítaní
Nebudem tajiť, že najnovšiu knihu Juraja Červenáka – Les prízrakov, som čítal o trocha skôr ako bežní čitatelia. Bolo to so súhlasom autora a aj vydavateľa. Je zbytočné tiež zastierať, že som celkom oddaný fanúšik autora, a to najmä jeho série Kapitán Stein a notár Barbarič. Pokračovať v čítaní
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Čitateľ sa na nasledujúcich stranách presviedča, že tieto pocity autora – hlavnej postavy, sú oprávnené, keďže hneď úvodná scéna až veľmi naturalisticky popisuje akému šikanovaniu musel ako dieťa čeliť. Pokračovať v čítaní
Pri súčasnom slovenskom preklade českej knihy často zaznieva otázka, prečo takýto preklad vôbec vzniká. Pre každého, kto vyrástol v spoločnom česko-slovenskom priestore sa prosto javí tento dotaz ako opodstatnený. Úplne sa však pritom zabúda na fakt, že po rozpade spoločného štátu, sú nové slovenské generácie síce vystavované českej televíznej kultúre, no nuansy českého textu a beletrie ich[...] Pokračovať v čítaní
V roku 2016 celkom náhle odišiel do večnosti anglický spevák, hudobník, herec a umelec v širšom slova zmysle – David Bowie. Svoj pomník legendy si vybudoval už dávno počas svojho intenzívneho života a posledný nekonečný punc mu dal tiež sám, a to tesne po svojej smrti, keď vyšiel jeho posledný štúdiový album. Pokračovať v čítaní
Akými slovami by sa dnes dal opísať vzťah 19 ročného dospievajúceho chlapca a 48 ročnej zrelej ženy? Predstavme si teraz, akou optikou by sa na podobný milenecký vzťah nazeralo pred 50 rokmi, v konzervatívnom prostredí na predmestí Londýna?Presne na takomto mieste sa odohráva najnovší román Juliana Barnesa o láske s názvom Jediný príbeh. Pokračovať v čítaní
Bezprostredne po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice som si prečítal mnoho textov, ktoré s touto nepochopiteľnou vraždou súviseli. Spätne som si prešiel aj niekoľko Kuciakových zásadných článkov, pretože tak ako väčšina konzumentov slovenskej žurnalistiky, ani ja som pred jeho umlčaním nedocenil zásadnosť a dôležitosť jeho investigatívnych textov. Pokračovať v čítaní
Veta "Volajte ma Izmael" je jednou z najznámejších fráz západnej literatúry. Pochádza z diela Hermana Melvillea - Biela veľryba. Po smrti autora bola jeho kniha považovaná za detskú dobrodružnú prózu, až neskôr bol docenený jej skutočný význam ako jedného zo zásadných románov amerického romantizmu. Pokračovať v čítaní