Román Šarkany je zaujímavým poetickým, pokojne môžem napísať, že už aj historickým románom, keďže jeho dej sa odohráva v prvej polovici 20. storočia. Napísal ho francúzsky spisovateľ Romain Gary, vlastným menom Roman Kacew, a vo Francúzsku vyšiel ešte v roku 1980. Na slovenské vydanie sme si teda museli počkať skoro 40 rokov a trúflo si na to iba malé novovzniknuté vydavateľstvo. Pokračovať v čítaní
Kozmonov hlavný hrdina Marek Wolf sa zo slovenských súčasných detektívok asi najviac podobá na jeho slávnejšieho kolegu Harryho Holea (Jo Nesbø). Je to tiež nonkomforný samotár s komplikovanou rodinnou anamnézou, pohybujúci sa medzi svetmi podsvetia a bojom za spravodlivosť, a dokonca aj medzi dvoma odlišnými geografickými a jazykovými lokalitami (Slovensko, Kanada). Pokračovať v čítaní
V súvislosti s Prahou mám také dva malé, a vôbec nie neuskutočniteľné knižné sny. Prvým je poprechádzať sa jej ulicami, inšpirovaný historickou detektívkou Krv prvorodených od Juraj Červenáka, a tým druhým je, prejsť sa zákutiami imaginárnej Prašiny Vojtěcha Matochu. Pokračovať v čítaní
Každý proces transformácie spoločnosti býva bolestivý. Stredná Európa s tým má niekoľko traumatických skúseností a dokazuje to aj maďarský román Spiatočka. Pokračovať v čítaní
Občas si kladiem tieto otázky: Prečo Škandinávia dominuje v žánroch ako sú detektívka a krimi? Čo je vlastne príčinou ich celosvetového úspechu? Prečo dobré detektívky nevznikajú aj na Slovensku? Priznám sa, ani na jednu z týchto otázok nemám žiadnu relevantnú odpoveď, hoci občas dobré detektívky vznikajú aj na Slovensku. Pokračovať v čítaní
Pri výklade dejín sa iba ťažko dá aplikovať hypotetická metóda ich výkladu: čo by bolo keby? O to viac sa však dá s dejinami pohrať v prozaickej tvorbe, pričom tvorivý autor s dobrou fantáziou dokáže vytvoriť alternatívne dejiny pre akéhokoľvek historické obdobie. V roku 1998 sa to podarilo Igorovi Otčenášovi. V roku stého výročia úmrtia M.R. Štefánika sa s novodobými dejinami Slovákov pohral[...] Pokračovať v čítaní
Svet sa za ostatné storočie zásadne zmenil, ale väčšina západniarov si napriek tomu o jeho zvyšku myslí, neaktuálne veci. Vo svojej knihe Moc faktov to uvádza Hans Rosling (1948–2017). Tvrdí, že väčšinu sveta stále vnímame ako rozvojovú, s nízkou úrovňou života, teda veľmi zaostalé miesto s vysokou úmrtnosťou. Opak je však pravdou. Pokračovať v čítaní
Nebudem tajiť, že najnovšiu knihu Juraja Červenáka – Les prízrakov, som čítal o trocha skôr ako bežní čitatelia. Bolo to so súhlasom autora a aj vydavateľa. Je zbytočné tiež zastierať, že som celkom oddaný fanúšik autora, a to najmä jeho série Kapitán Stein a notár Barbarič. Pokračovať v čítaní
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Čitateľ sa na nasledujúcich stranách presviedča, že tieto pocity autora – hlavnej postavy, sú oprávnené, keďže hneď úvodná scéna až veľmi naturalisticky popisuje akému šikanovaniu musel ako dieťa čeliť. Pokračovať v čítaní
Pri súčasnom slovenskom preklade českej knihy často zaznieva otázka, prečo takýto preklad vôbec vzniká. Pre každého, kto vyrástol v spoločnom česko-slovenskom priestore sa prosto javí tento dotaz ako opodstatnený. Úplne sa však pritom zabúda na fakt, že po rozpade spoločného štátu, sú nové slovenské generácie síce vystavované českej televíznej kultúre, no nuansy českého textu a beletrie ich[...] Pokračovať v čítaní