Nie som fanúšik spomienkové optimizmu, ale niekedy sám seba presviedčam, že generácia 40+ možno mala v istom zmysle šťastnejšie detstvo, ako tí neskôr narodení. Bez moralizujúceho podtónu voči deťom digitálneho veku si spomínam na teplé letá, detstvo v červených trenkách a celodenné hry na prašných poľných cestách, na lúkach a čerstvom vzduchu. Pokračovať v čítaní
Dobrá detektívka je ako cesta lesom. Mohli ste ich prečítať stovky a aj v lese ste už boli tisíckrát, no napriek tomu, keď sa chcete prejsť, oddýchnuť si, objavovať, bádať alebo sa iba trocha báť, vstúpite do lesa opakovane. Pretože dobrá detektívka môže byť napísaná na storako spôsobov a napriek tomu vás vždy zaujme, hoci ste ju čítali v klasickej, mysterióznej, severskej alebo historickej[...] Pokračovať v čítaní
Každá spoločnosť vkladá svoje nádeje do detí a mládeže. Tie zdravé sa snažia nastupujúcim generáciám vštepovať prosociálne hodnoty, tie patologické, veriace vo vlastné utopické ideály, sa pokúšajú o úplnú indoktrináciu mládeže. V obidvoch prípadoch je samozrejme deklarované verejné blaho, v prospech ktorého je štát povinný uskutočňovať aj resocializačné aktivity, ak sa v konkrétnej vekovej[...] Pokračovať v čítaní
Na začiatok 90. rokov 20. storočia si pamätám veľmi jasne, a to aj s mnohými konkrétnymi detailmi. Ak odfiltrujem tie mnohé politicko-spoločenské s pachuťou horkosti, zavládne v mojej mysli niečo ako spomienkový optimizmu. Bol som adolescent objavujúci to šíre more hudby, ktorého nejasné kontúry sme predtým vnímali niekde až za horizontom železnej opony. Pokračovať v čítaní
Mileva Marićová patrila k prvej generácii akademicky vzdelaných žien. Študovala fyziku na prevažne chlapčenskom kráľovskom gymnáziu v Záhrebe, neskôr v Berne, a napokon bola prijatá na prestížnu Polytechniku v Zürichu, kde študovala ako jediná žena svojej generácie. Aj jej akademický záber bol vtedy výhradne v područí mužov, pretože ženy sa v tom období matematike v kombinácii s teoretickou[...] Pokračovať v čítaní
Alkohol sa v prírode vyskytuje prirodzene, ale našťastie pre zvieratá, sa nevyskytuje v takom množstve, aby sa mohli opíjať do bezvedomia. Táto „vymoženosť“ bola dopriata iba ľuďom, hoci aj mnohé zvieratá alkohol vo svojom prírodnom prostredí úmyselne vyhľadávajú. Ľudia, ktorí sa zo živočíšnej ríše vymanili, však obľubujú alkohol od pradávna. Najskôr ho takisto ako oheň iba nachádzali, neskôr[...] Pokračovať v čítaní
Homo sapiens je pravdepodobne najúspešnejší a zároveň najinvazívnejší druh na Zemi. Žiaden iný tvor, nikdy predtým nezmenil život na planéte tak, ako človek. Naša planéta v ďalekej minulosti síce prešla viacerými zdrvujúcimi zmenami, a to dokonca celkovo až päťkrát, no vplyvom človeka stojíme na prahu už šiesteho hromadného vymerania druhov. Tento proces nielen sledujeme, ale ho aj spôsobujeme. Pokračovať v čítaní
Kniha slovenského historika a germanistu Miloslava Szabóa pristupuje k fenoménu rasizmu a antisemitizmu inak, než je v spoločenských a humanitných vedách bežné. Autor totižto veľmi precízne skombinoval výber svojho poznania na poli dvoch oblastí. Jeho práca je prienikom historického bádania a literárnych odkazov, so zameraním na nemecký, slovenský a český kultúrny priestor, ktoré sa v 19.[...] Pokračovať v čítaní
Sociálne vedy priniesli už mnoho dôkazov o tom, že ľudia mali odpradávna tendenciu útočiť na seba organizovaným spôsobom. Otázkou však stále zostáva, či je agresia a vojna dôsledkom súťaženia o istý objem zdrojov, alebo či sú príčinou naše pudy, spoločnosť alebo kultúra, ktorá nám nahovára, aby sme bránili svoje spoločenstvo a bojovali proti tým cudzím. Pokračovať v čítaní
V roku 1856 prvýkrát označili zvláštne fosílie z nemeckého kameňolomu za vyhynutý ľudský druh. Postupne sa tak začal objavovať veľkolepý svet neandertálcov, ktorý zaberal tisíce kilometrov a existoval viac ako 350 000 rokov. Túto fascinujúcu stratenú „ríšu“, zrekonštruovanú za pomoci moderných vied, predstavuje Rebecca Wragg Sykes v knihe s názvom Príbuzní: Život, láska, smrť a umenie[...] Pokračovať v čítaní