RECENZIA: Denisa Fulmeková – My pôjdeme inokedy
Sumár recenzie
Novela Denisy Fulmekovej My pôjdeme inokedy rozpráva z perspektívy dcéry Naďy o tom, ako rodinu zasiahne otcov kolaps a mamin rozvoj bipolárnej poruchy a demencie, čo vedie k paliatívnej starostlivosti a ťažkým rozhodnutiam o umiestnení do zariadenia pre seniorov. Autorka sa vyhýba lacnej dramatizácii a používa prístupný, autentický jazyk, vďaka čomu sa novela, hoci krátka, číta rýchlo a verne zachytáva postupné telesné i psychické chátranie aj fungovanie nemocníc a sanatorií. Jadro príbehu tvoria morálne dilemy a výmena rolí, keď dospelé deti preberajú starostlivosť o rodičov a sú zmietané medzi láskou, hnevom, zúfalstvom a zmierením. Kniha pôsobí ako citlivé a univerzálne svedectvo, ktoré môže pomôcť čitateľom, ktorí čelia podobným situáciám, hoci nezodpovedá na všetky otázky.
